Súmrak
Mraky sa sťahujú prichádza noc,
tma pohlcuje krajinu mesiačik vychádza
čas utrpenia a smrti prichádza
a súmrak prebúdza upírom všetku ich moc.
Tvory noci kráčajú tmavou krajinou,
mesiac im svieti pri ich krvavej púti
a každý kto ich poznal pri tom smúti.
No ale kto dnes zahynie ich vinou?
Dievčatko maličké pozerá von z obloka,
jej plavé vlásky sa ligocú v mesačnom svite,
a belasé očká žiaria ako farebné nite,
no pohľad uprie na strom blízko potoka.
Čo sa tam deje jej nie je jasné
niekto na ňu pozerá a usmieva sa,
zabiť ju pre nich predsa dá sa,
a jej vyhliadky na život už nie sú krásne.
Chce zavrieť oblok, ale čo to zrazu
tvor noci je zrazu pri nej, pritom obloku jej,
pozerá na ňu, a tým končí jej života dej.
A krv jej steká z krku po rímse odrazu.
Život jej dnes skončil, je to smutné, ale je to tak
tvor noci jej skrátil pút na tomto svete už
nedozvieme sa čím by sa stala nuž.
A na košeli mu zostane navždy krvavý fľak.
Ďalší nevinný život len tak skántril.
Krv je pre neho ako pokušenie,
o tom čo teraz spravil nemá ani tušenie,
krvavé divadlo opäť raz stvárnil.
Tvor noci kráča ďalej naprieč osudom
utiera si krv zo snehobielych ostrých zubov,
kráča popri vysokých mohutných stromoch.
Hľadá ďalšiu obeť no nedarí sa mu v tom.
Zdá sa, že tu niet nič na zúbok.
Pohladí sa po tvári a blúdi ďalej tmou.
Musí sa uspokojiť s obetou tou.
Dnes už nespraví žiadny veľký útok.
Kráča tmou a pozerá na mesiac čo pomaly zachádza za hory
musí sa schovať kým ma ešte dosť času,
úzkosť a obavy cítiť z jeho hlasu.
A srdce ho zrazu strašne bolí........