Monštrum z lesa 2009

Bola jeseň. Fúkal vietor pomocou ktorého padali zo stromov  listy, ktoré sa hompáľali akoby boli len ľahučkým perím  čo sa vznáša v povetrí. Bol večer, stmieva sa slniečko pomaly zapadá. Maličké dievčatko v čiernom kabátiku ide po lese.  Z jej belasých očí sa tisnú slzy, ktoré jej stekajú po ružových líčkach. Stratilo sa. V ruke drží košík s hrýbami. V tom začuje lomoz v kroví a zastane. ,Je tam niekto? , ,povedalo so slzami v očiach dúfajúc, že sa jej to iba zdalo. Ticho, samé ticho. Otočilo sa a chcelo ísť ďalej, lenže niečo ju chytilo za rameno. Otočilo sa, ale nik tam nebol. Začudovane sa obzrelo na všetky stany. Spravilo pár krokov, keď ju zrazu niečo chytilo za nohu. Košík s hrýbami jej spadol a hríbiky sa kotúľali na všetky strany. Hlavičky sa trhali z nožičiek akoby boli z krehkého porcelánu. Spadlo a niečo ho ťahalo za nohu preč. Nechtami  rylo do zeme a snažilo sa niečoho chytiť. Márne, stiahlo ju to do útrob lesa....,.,Anabela, Anabela kde si :?,,  blonďavé, zeleno oké dievča márne hľadá svoju malú sestričku. ,Anabela už sa stmieva, mali sme byt už dávno doma, tak poď sem! Nehnevaj ma!, Dievča zbadalo na zemi krv a veľké stopy. ,,Anabela ?,,do očí sa jej tisli slzy. ,Anabela? Kde si? Robíš si zo mňa srandu? Koniec hry tak poď sem! Anabela!,, Dievča pocítilo bolesť a z jej  ľavej ruky sa zrazu valila krv. Dievča sa otočilo a zo strachom a úzkosťou v očiach pozrela na obrovské monštrum čo stálo pred ňou. Z ostrých zubou stekala príšere krv. Dievča  sa pridržiavalo ranu na ruke, ktorú jej spôsobilo to monštrum. Monštrum sa znova zahnalo a doškriabalo jej celú tvár.

Dievča spadlo na zem  bezvládne. Monštrum ju stiahlo do útrob lesa.......................   

Lena sedela v kuchyni a dopíjala posledný dúšok horkej kávy. Pozrela sa netrpezlivo na hodinky a mrmlala si popod nos. Niekto zazvonil a Lena hneď letela otvoriť., ,Monika, som taká rada , že si konečne prišla. Už som ti chcela volať kde si. Všetko som už pripravila, vezmem všetko potrebné a môžeme vyraziť. Zavolaj zatiaľ Emu je v obývačke a pije kávu.,, Monika vstúpila do tmavej chodby a vošla do obývačky, kde Ema sedela za stolom, fajčila jednu od druhej a pila kávu.,, Ahoj,, pozdravila Emu aj keď bolo vidno , že je duchom neprítomná. ,Tak už poďte, súrila ich Lena ,keď vbehla do obývačky s piknikovým košom..,, Kam to vlastne ideme? ,,spýtala sa zvedavo Monika.,, Do Javorového lesíka. Dnes je tak krásne Známi mi hovorili, že krajšie miesto na piknik nenájdeme.,, usmiala sa Lena a mávla rukou, aby už šli. Všetky tri nastúpili do červeného Citroenu. Ema si posledný krát potiahla z cigarety a odhodila ju z polootvoreného okienka. Monike sa pred očami míňala cesta, sledovala cez otvorené okienko svet vonku. Onedlho Ema zastala pri lesíku, vystúpili a s úžasom sa pozreli vôkol seba.,, Nádhera je to naozaj prekrásne,, zaúpela Monika a vzala deku čo jej Lena podala. Lena niesla košík plný dobrôt. Vkročili do lesa hneď po tom ako Ema pozavierala okná a zamkla auto. Auto nechali zaparkované pri lesíku. Vyhliadli si čistinku na ktorej sa zložili. Lena s Monikou poukladali rôzne dobroty na rozprestretú deku a posadali si naň. Lena vytiahla z košíka červené víno a každej naliala do malých pohárikov, ktoré pribalila. Ema si spokojne odpila a sledovala prekrásnu scenériu vôkol nich. Keď dopili aj druhú fľašu vína boli už v nálade a začali si spievať piesne rôzneho žánru a ani si nevšimli, že sa už stmieva. Lena práve žula tuniakový sendvič, keď začula lomoz v kroví, ale ani jedna z nich si ho nevšímala predsa len si mysleli, že je to z toho vína čo vypili. Ema sa postavila vytiahla z krabičky poslednú cigaretu pripálila si ju a šla hlbšie do lesa s tým, že sa ochvílu vráti. Lenže nevracala sa. Keď prešla pol hodinka  a Ema sa nevrátila rozhodli sa, že sa pôjdu po nej pozrieť. ,,Ti choď na tamtú stranu kadiaľ šla ja sa pozriem zas tu, určite sa stratila a nevie kadiaľ sa má vrátiť,, povedala sebavedomo Lenka a kráčala lesom. ,,áááááá ,, Lenka zarevala akoby ju z kože drali a Monika k nej pribehla.,, Čo sa stalo?, ,povedala a pozrela sa na niečiu ruku., ,Preboha, poďme preč ,,. ,, Áno, ale musíme nájsť Emu .,,Išli hlbšie volajúc Emine meno, ale ona sa neozývala. ,,Lenka, veď je tam,, ukázala smerom ku kríkom. Prišli bližšie. Ema ležala na zemi v kaluži krvi. ,,Čo sa jej mohlo stať? ,,spýtala sa Monika s hrôzou v očiach. ,,Preboha,, zhíkla Lena, keď odkryla jej telo. Eme chýbali obe nohy a časť ľavej ruky, v pravej ešte zvierala polovicu cigarety. Lenku zrazu niečo chytilo za nohu a začalo ju to ťahať. Hrozne plakala a kričala zároveň. Monika nemo stála a zostala v šoku, nevedela ako má zareagovať. Po chvíli počula len Lenkin plač. Monštrum stálo za Monikou, ktorá teraz už ťažko dýchala. Vytrhlo jej z hlavy trs vlasou a Monika si kľakla s krvavou hlavou do trávy. Chytala sa za hlavu a nahmatala si veľkú medzeru. Zistila, že monštrum jej vytrhlo vlasy aj s kusmi mäsa a kože. Monike sa zahmleno pred očami, cítila ako keby jej niekto prešiel kosačkou po hlave. Monštrum začulo Petrin krik čo naznačovalo, že ešte žije a pribehlo k nej, aby ju dorazilo, zatiaľ čo Monika sa postavila a  rozbehla sa  z posledných síl cez les. Lenka sa schúlila do klbka a tíško čakala na smrť. Niet divu, keď jej to monštrum vytrhlo jazyk. Monštrum sa zahnalo a odtrhlo jej hlavu, ktorú začalo obhrýzať. Monika vybehla s posledných síl na koniec lesíka s nádejou v očiach pribehla k autu, ale spomenula si, že kľúče má Ema. Rozmýšľala či sa po ne vrátiť či nie, ale keďže okienko nemohla rozbiť rozhodla sa vrátiť  po ne. Potichučky šla po krvavých stopách až konečne zbadala mŕtvu Emu. Opatrne jej začala prehľadávať kapsy až konečne vytiahla kľuč, ktorý zamazala ešte teplou krvou.         

Ako náhle sa chcela postaviť monštrum ju chytilo za ucho a odhodilo do kríkov. Monika si uvedomila, že jej to monštrum odtrhlo ucho až vtedy ,keď jej tiekla krv skrz tvár a krk. Monštrum prehltlo ucho  a blížilo sa k Monike. Načahovalo svoje krvavé ruky s dlhými pazúrmi k Monike. Pomaly cúvala k stromom a keď už bola opretá o strom modlila sa a dúfala, že je to len zlý sen, ale nebol. Zavrela oči, lebo nebola ešte pripravená na smrť. Dúfala ,že keď ich otvorí bude doma, sedieť pri televízii a sledovať telenovelu, ale bohužiaľ sa mýlila. Otvorila oči a zbadala, že jej chýba noha a namiesto nej jej trčí iba kosť zaliata krvou. Monštrum sa zahnalo a odtrhlo jej aj druhú nohu. Monika sa začala plaziť, ale veľmi jej to nepomohlo, lebo monštrum jej jedným ťahom oskalpovalo hlavu Do očí sa jej tisli krvavé slzy, ktoré jej stekali po aj tak dosť dotrhanom tele, posledný raz sa pozrela do červených očí príšery a posledný krát vydýchla......................