Prichádza smrť
Stojím pri okienku,pozerám na dáždik čo sa bliští zvonku dneska
a moja ubolená duša sa teší a tomu tlieska.
Moja duša smutná je, lebo už teraz vie,
že telo nevládze a polomrtve je.
Orgány zlyhajú , srdce už nebude biť
a mňe sa dnes už pri pomyslení na to nechce žiť.
Dúha sa bliští na modrej oblohe za oblokom
a kvapky dažda po parapete tečia potokom.
Cítim bolesť zrazu u srdca z ničoho nič
ako keby mi doň niekto zabodol železnú tyč.
Cítim sa malátna, hlava sa mi točí ako kolotoč,
duša sa pýta preč, a vraví ,, už konečne vykroč !"
,, Vzdaj sa už nemáš nádej ani trošička,
nebráň sa a radšej zavri modré očičká."
Na tvoj žial už nieje lieku na tomto svete ,
telo sa rozpadá ved to už isto napokon viete.
Oslobod dušu, opusť slabé telo konečne,
a vstúp do krajiny mrtvych na časy večné.
,,Nebráň sa, aj tak nemáš šancu žiadnu už,
zomrii s úctou a vyslobodením nuž."
Duša má pravdu vravím si teda
už nepomôže nikto mi , to nieje žiadna veda.
Môj osud spečatený krvou sa naplnil
moje telo jedom pekelným zabil.
Duša je volná konečne po dlhšom čase
a môže už konečne vzlietnuť ku nebeskej kráse.
Zaklope na nebeskú bránu, pozdraví Petra v nej.
Vkročí do neba, a rozlúči sa s telom na zemi tej ......