Ruže
Slnko sa usmieva radostne jar víta,
a z rastlinkami sa rýchlo zvíta.
Ruže červené sťa krv práve pučia
a tŕne ich, drobné zvieratká mučia.
Tak strašne chcú uzrieť svetlo sveta
a dožiť sa šťastne a v zdraví leta.
No tieto ruže nie sú len také obyčajné ako sa zdá,
pretože čarodejnica k nim cestu hľadá.
Dotýka sa ich pukov, chytá ich tŕne nežne,
veď človek sa takto k ružiam nespráva bežne.
Vyťahuje dáku fľaštičku z kabáta naraz
a vraví, že ožijú napokon raz.
Vylieva ju celú ku korienkom ruží
no ani ruža čo s ňou bude netuší.
O nejaký čas ruže vypučali
no ako sa to stalo divné pocity ich mučili.
Nenávisť cítili k všetkým živým bytostiam na zemi
a akési vynikajúce mali všetky vnemy.
No čo tie ruže nečakali stalo sa skutočnosťou,
srdce mali, rozmýšľať dokázali nad krutou budúcnosťou.
Srdce drobnučké v stonke im bije
a strach z toho, že ich niekto zničí im hlavu myje.
Jedného dna čiernovlasé dievča prišlo k nim zrána,
pretože ju k nim priviedla čierna vrana.
,,Aká si nádherná ružička moja červená
mám pocit akoby si o mne vedela,
že ta chcem vziať zo sebou do svojej chalúpky
a zdá sa mi to či naozaj máš zúbky?,,
Ako to dievča dopovedalo, vytiahlo nôž z kapsy rýchlo,
no niečo sa jej okolo nohy obkrútilo a pred očami mihlo.
Nevšimla si to ale, a tak nôž k stonke ruží dáva,
no v tej chvíli sa ruža o svoj úbohý život obáva.
Dievča zrazu vypúli oči, nôž padá k zemi
a naraz jej krv sa okolo ruží lemý.
Padá k zemi celá obalená tŕňmi z ruží
a ruža, že bola v nebezpečenstve tuší.
Plazí sa z tela dievčiny, mizne v útrobách lesa
a jej nálada a chuť zabíjať vôbec neklesá.
Hľadá čo by mohla tŕňmi zraniť,
a čo najskôr podľa možností zabiť.
Tá prvá vražda ju nabila energiou akú nepoznala
a sama sa do dediny neďaleko lesa pozvala.
Plazí sa pomaly, ale isto snáď,
komu má, ale ako prvému život vziať?
Vie, že v dedine plno krvi nájde
a preto si tam na skok zájde......