Upálenie čarodejnice
Stojím tu v cele, už si po mňa idú,
pohrebné zvony mi na cestu bijú.
Držia ma za vlasy, šklbú hlavou,
bolí to strašne, pokrútim hlavou plavou.
Na voz ma hádžu, hlava ma bolí
a strach zo smrti mi srdce trochu morí.
Ruky v tŕňoch zviazané ronia za mňa krvavé slzy,
a to, že neprávom odsúdia ma, trochu ma mrzí.
Dušu moju trápili, slobodu vzali
a putá ostré mi na ruky dali.
Čo spravím teraz? Smrť sa mi blíži,
veď oheň môjmu krehkému telu ublíži.
Čo robiť v tento okamih, utiecť či ostať tu mám?
Dnes asi zomriem, myslím si a hovorím Vám.
Krátky bol ten môj úbohý život chudobnej devy z dediny,
a keď trochu šťastia mala som, nik neveril, že som bez viny.
Vraj čarodejnicou som, kradnem im silu,
a teraz k hraniciam vedia ma míľu.
Kôň zrazu plaší sa, očí ma plné strachu,
asi sa mu tam dostalo kopec prachu.
No čo to zrazu, niekto predo mnou sa vznáša
a nádej, že dnes možno nezomriem do hlavy mi vnára.
,,Keď budeš na hranici prídem si po teba zlatíčko,,
povedala dáka žena a strach mi privrel viečko.
Zaspala som pokojne na malinkú chvíľočku
a slza sa leskne v mojom modrom očku.
Pri hranici zastali sme po chvíli,
zomriem dnes, rozum sa nikdy nemýli.
Kňaz zdrapol ma za ruku, vedie k hranici
a kríž na krku leskne sa mu po mojej pravici.
Ktože mi pomôže v tejto ťažkej chvíli,
strach mi výčitkami rozum píli.
Priväzujú moje telo k akejsi tyči,
a strach už celé moje telo ničí.
Cítim už smrť na jazyku, nemýlim sa isto
pred sebou už mám neskutočne hmlisto.
Kňaz zobral pochodeň, zapálil drevo,
nevidím nič v dyme len modro-modré nebo.
Oheň už spaľuje celé moje telo pomaly, ale isto nuž
a myslím, že koniec nastal mi, no čo už.
Smrť klope mi na dvere, do vnútra sa valí
a oheň celé moje telo pekelným ohňom halí.
No čo to odrazu, ktosi sa predo mnou objavil
a všetkých ohňom pekelným zabil.
Oheň už mizne až napokon nehorí,
no mňa aj keď nehorí telo veľmi bolí.
Spálená pokožka, slabé kosti mám
no ženskú postavu zbytkami zraku zbadám.
Pokladá na moju tvár ruku, pozerá na mňa stále,
vraví, že popálená som veľmi a mala som na mále.
Cítim príjemný pocit, pokožka vracia sa k môjmu telu
a z rúk tej ženy cítim neskutočnú nehu.
,,Dievčatko moje, vrátila som sa po teba,
že zabiť ta budú chcieť, som vedela.,,
Moje telo zrazu akoby bez rany,
kráča vztriec osudu po boku mojej mami.